Mliečna cesta I.
Mlieko je najstaršou ľudskou potravinou. Obsahuje všetko, čo potrebuje rastúci organizmus, je úplnou potravinou, tekutou syntézou bielkovín, tukov, sacharidov a minerálnych solí. Cicavce konzumujú mlieko po dobu, kedy nie sú schopní tráviť pevnú stravu, či už rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Kravské mlieko je výnimočné, pretože sa ho spotrebuje najviac zo všetkých získavaných mliek.
Novonarodené teliatko váži okolo 60 kg a zhruba za 6 týždňov svoju váhu zdvojnásobí. Ľudskému novorodencovi to trvá asi 6 mesiacov. Dôvodom je vysoký podiel bielkovín a vápnika v mlieku dobytka, ktorého naopak materské mlieko ženy obsahuje podstatne menej. Obsahuje však omnoho vyššie množstvo fosforu, ktorý je dôležitý pre ľudský mozog.
Kravské mlieko je dôležitou súčasťou ľudskej výživy. Obsahuje vápnik, fosfor, draslík, horčík, sodík, chlór, síru a niekoľko stopových prvkov. V závislosti na pôvode obsahuje i vitamíny a provitamíny, má trojnásobné množstvo bielkovín oproti materskému mlieku a vďaka skoro štvornásobnému obsahu vápnika je jedným z jeho vôbec najvýdatnejších zdrojov v ľudskej potrave. Veľké množstvo obsahujú predovšetkým koncentrované potraviny, syry alebo jogurty.
Tuk v mlieku je pomerne ľahko stráviteľný. Je rozptýlený vo forme jemných kvapôčok, emulzie.
Mliečny cukor, disacharid laktóza, ktorý je zastúpený podielom dvomi až ôsmimi percentami obsahu, podporuje vedľa svojej energetickej hodnoty tiež činnosť niektorých črevných mikroorganizmov a využiteľnosť niektorých živín. Hovorí sa o tom, že črevné bunky doslova milujú mliečne produkty a bunky črevnej sliznice pomáhajú človeku so zužitkovaním potravy. Starostlivo sa rozhliadajú, či sa v „trávenine“ nachádzajú vitamíny alebo iné výživné molekuly.
Črevný mukózny imunitný systém je zložený z črevných buniek s receptormi, ktorými ohmatávajú molekuly živín, v tomto prípade mliečneho cukru. Priľnú k bunkám sliznice a žiadajú príslušné receptory o vpustenie. Bunky tenkého čreva potom otvoria svoje „vrátka“ a príjmu drobné čiastočky potravy, aby ich rozštiepili alebo inak využili.
Keď dieťa príde na svet, jeho črevná sliznica je preplnená bunkami čakajúcimi na mlieko a pre mliečny cukor, mliečnu bielkovinu a ďalšie súčasti mlieka a vstupné „vrátka“ sú otvorené dokorán. V prvom životnom období, teda maximálne do dvoch rokov, produkujú bunky črevnej sliznice obrovské množstvo laktázy, enzýmu štiepiaceho laktózu, na dobre stráviteľné štiepne produkty glukózu a galaktózu, ktoré môžu prekĺznuť jemnými pórmi črevnej sliznice do kanálikov, ktoré vedú do cievneho labyrintu.
Problém súčasného ľudstva však je v tom, že jeho črevná sliznica produkuje príliš málo štiepiaceho enzýmu, zvaného laktáza. Ako človek starne a mení svoje stravovacie zvyklosti, vyrába ho stále menej, pretože viac konzumuje jedlá slané a v „trávenine“ je stále menej mliečneho cukru. Bunky črevnej sliznice majú pocit, že by mali produkovať čím ďalej menej laktázy v rámci princípu šetrenia s energiou a živinami.
Veľké množstvo molekúl mliečneho cukru zostáva nerozštiepených a putuje spolu so stravou do hrubého čreva, kde sa stávajú vyhľadávanou pochutinou širokého spektra baktérií, ktoré ich požierajú. Vznikajú pri tom mastné kyseliny s krátkym reťazcom a odpadné produkty, ktorých by sa telo čo najrýchlejšie zbavilo. Preto napumpuje do tráviaceho systému veľké množstvo laktázy, aby ich rozpustilo a dostaví sa prvý sprievodný jav laktózovej intolerancie, nepríjemná hnačka. Len laktóza rozštiepená v tenkom čreve je zdravou bunečnou výživou. Delakózované mlieko a delaktózované mliečne výrobky sa vyrábajú z čerstvého kravského mlieka pridaním enzýmu laktáza, ktorý rozkladá laktózu na jednoduchšie a ľahšie stráviteľné formy cukrov.